To by som asi mohla začať od
začiatku.
***
Naštvane som kráčala ulicami
Londýna a nadávala sama sebe, že už by som si fakt mala kúpiť nový budík. Ani
neviem ako ale podarilo sa mi vytiahnuť mobil a naťukať tam Daysino číslo.
„Daysi prepáč, že meškám ale
za päť minút som tam.” povedala som zadychčane a ďalej som kráčala cez
námestie. „Pozri Em ale už si tu mala byť pred pol hodinou. Máš jedno šťastie,
že tu tá skupina ešte neni. Ale toto bolo naposledy čo ti to odpustím. Ahoj!”
Uf tak toto bolo. Mobil som hodila naspäť do kabelky a už som
z diaľky videla ateliér kde by som dnes mala fotiť. Som totiž fotografka
a príležitostná modelka. A dnes by som sa mala dozvedieť niečo čo
podľa mojej manažérky Daysi bude zlom v mojej kariére. Nevedela som však
ešte koho , ani ako, a taktiež ani kde budem fotiť. Že vraj to bude prekvapenie.
Už som otvárala dvere na budove keď som
uvidela Daysi a Marka(jej verný poskok). „Konečne si tu!” skríkla po mne
Daysi a ja som až podskočila keď ma zrazu objala. „Oukej keď už som tu tak
mi prosím ťa pekne vyklop kto je ten ´zlom´ mojej kariéry. A ešte mi zisti
či ten neznámy má problém s nespavosťou keď sa chcel stretnúť o pol
ôsmej ráno..” hodila som po nej vyčítavý pohľad a ona sa len zasmiala.
„Kto je ten dotyčný sa dozvieš čoskoro, a k tomu problému s nespavosťou
sa hneď môžeš opýtať pretože už je tu.” Posledné tri slová zatiahla
a s úsmevom sa pozerala poza mňa.
Zvedavo som sa otočila a keď som ich tam
uvidela tak sa vo mne miesili rôzne pocity.
Stála tam komplet pätica.
One Direction. Zostala som sa na nich pozerať s otvorenými ústami
a až po chvíľke kedy mi to prišlo už divné takto na nich civieť zaklipkala som očami a otočila som sa na
Marka pretože Daysi niekde zmizla. „Povieš mi čo si to ona na mňa nachystala
a ešte si poprosím vysvetlenie prečo mi takéto šoky robíte o takomto
skorom čase!” povedala som pošepky a naďalej som sledovala Markovu
usmievajúcu sa tvár.
Zrazu som započula zvuky opätkov a tak
som sa otočila v nádeji, že to asi bude moja šibnutá manažérka. Avšak
omyl. Keď som uvidela tie krásne kučeravé vlasy, trochu tmavšiu pokožku, veľké
oči a ten štýl oblečenia. Preboha veď to je Danielle, tá Danielle Peazer.
Podišla k Liamovy a dala mu jemný bozk na líce. Boli spolu taký
rozkošní.
Dan sa otočila smerom ku mne
a s úsmevom sa ma spýtala „Ty budeš Emily že?” nemo som prikývla a ona
prišla ku mne a objala ma. Toto som fakt nečakala. Dnešný deň je čím ďalej
tým lepší... „Môžeme sa porozprávať osamote?” znovu som prikývla a čakala
som čo sa bude diať. Vošli sme do zasadačky a sadli sme si na menší gauč
ktorý bol na kraji miestnosti.
„Takže prišla som preto...” začala Dan
s úsmevom „..lebo som bola na matrike a dala som si spraviť taký ten
rodostrom (if you know what i mean) no a keď som si ho pozerala
zistila som, že my dve sme rodina! Chcela som sa dozvedieť niečo aj o tých
ktorých som ešte nestretla a dopátrala som sa až k tebe. ” zvýskla
a ja som na ňu nechápavo pozerala. „Po-počkať to akože vážne?!” Dan len
prikývla a usmiala sa. Pozrela som sa na papier ktorý mi podávala
a zistila som, že má pravdu. „Vieš aká som šťastná? Mám v rodine
najlepšiu fotografku z celého Londýna!” povedala a ja som cítila ako
mi červeň vstupuje do líc. Ešte sme sa chvíľu rozprávali ale potom sa za nami
dovalila nezvestná Daysi aj s chalanmi a to čo mi povedala mi skoro vyrazilo dych!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára